Oondando otadhi londo
Kwiikwatelelwa komiyalu ndhoka dha pitithwa, ondjele yoondando oya londa pombanda noopresenda 0.8 momwedhi Februali okuyeleka nomwedhi Januari naashoka otashi etithwa unene koongunga.
“Oongunga ndhoka dha pewa aakwashigwana odha londo pombanda muFebruali noopresenda 3.7 .”
Onkalo ndjoka oya etithwa woo kompumbwe yeyambulepo lyoongunda dhomagumbo, ndhoka dha shuna pevi noopresenda 9.2 omumvo nomumvo.
Omathimbo ga piti, Oshifokundaneki shoNamibian Sun, osha lopota kutya onkalo yeyo pombanda lyoondando otayi ka londa pombanda omolwa ondando yoohiila dhomahala gokukala yi li pombanda.
Aalandi otaya gwililwa po koondando tadhi londo pombanda ngaashi dhoondya oshowo iishoshela koomikuli, onkene ompumbwe yoongunda oompe oyi li pevi unene koongunga dhokulanda iiyenditho.
Elando lyiiyenditho olya shuna pevi noopresenda 22 okuza omvula ya piti niifuta yokomwedhi yoongunga dhiiyenditho oya shuna pevi noopresenda 0.2.
Oshikondo shopaumwene inashi hehela oongunga odhindji noongunga ndhoka sha ehela odhili owala poopresenda 1.1 okuyeleka momwedhi Januari.
Olopota ndjoka oya holola kutya ondjele yekoko lyeliko oya londo pombanda okuza poopresenda 8.5 muJanuari okuya poopresena 9.0, neyopombanda ndyoka olya hwahwamekwa koongunga. Muule woomwedhi 12 dha piti, oongunga dha thika pobiliyona 7.23 odha gandjwa. Oobiliyona 3.03 odha pewa oshikondo shoongeshefa omanga oobiliyona 4.24 dha pewa oohandimwe.
Oongeshefa itadhi koko
Kombinga yoongeshefa ethano inali yooloka unene. Nonando okwa gandjwa omikuli dha yi poopresenda 9.1 okuyeleka noopresenda 8.52 muJanuari, ekoko lyoongeshefa olya shunithwa pevi keyo pombanda lyomikuli.
Iifuta yoongunga ndhoka oya shuna pevi naashoka otashi holola kutya oongeshefa itadhi koko na otadhi shunitha owala omikuli ndhoka dha pewa.
Pauyelele wa gandjwa koIJG Securities, eshuno pevi lyegandjo lyoongunga koshikondo shopaumwene otali tsikile, molwaashoka iishoshela yoongunga oyi li pombanda noonkondo.
Onkalo yaSouth Afrika nayo otayi hwahwameke onkalo yeliko lyanayipala moNamibia. Eshunitho pevi lyiiputudhilo yimwepo moSouth Afrika, okwa tegelelwa li ka gumwe woo Namibia, naashoka otashi utha kutya iilongo mbika iyali otayi ka tula pombanda iifuta yoongunga.
Ondjele yiimaliwa otayi ka shuna pevi nondjele yoondando otayi ka londa pombanda noonkondo. Shoka natango otashi ka etithwa Ombaanga Onene yaSouth Afrika, yoSouth African Reserve Bank yi ndjekepo iishoshela yoongunga naNamibia otashi vulika a ka thiminikwe konkalo a landule moompadhi ndhoka, pauyelele woIJG Securities.
OMUTOOLINKUNDANA GWOMENI
“Oongunga ndhoka dha pewa aakwashigwana odha londo pombanda muFebruali noopresenda 3.7 .”
Onkalo ndjoka oya etithwa woo kompumbwe yeyambulepo lyoongunda dhomagumbo, ndhoka dha shuna pevi noopresenda 9.2 omumvo nomumvo.
Omathimbo ga piti, Oshifokundaneki shoNamibian Sun, osha lopota kutya onkalo yeyo pombanda lyoondando otayi ka londa pombanda omolwa ondando yoohiila dhomahala gokukala yi li pombanda.
Aalandi otaya gwililwa po koondando tadhi londo pombanda ngaashi dhoondya oshowo iishoshela koomikuli, onkene ompumbwe yoongunda oompe oyi li pevi unene koongunga dhokulanda iiyenditho.
Elando lyiiyenditho olya shuna pevi noopresenda 22 okuza omvula ya piti niifuta yokomwedhi yoongunga dhiiyenditho oya shuna pevi noopresenda 0.2.
Oshikondo shopaumwene inashi hehela oongunga odhindji noongunga ndhoka sha ehela odhili owala poopresenda 1.1 okuyeleka momwedhi Januari.
Olopota ndjoka oya holola kutya ondjele yekoko lyeliko oya londo pombanda okuza poopresenda 8.5 muJanuari okuya poopresena 9.0, neyopombanda ndyoka olya hwahwamekwa koongunga. Muule woomwedhi 12 dha piti, oongunga dha thika pobiliyona 7.23 odha gandjwa. Oobiliyona 3.03 odha pewa oshikondo shoongeshefa omanga oobiliyona 4.24 dha pewa oohandimwe.
Oongeshefa itadhi koko
Kombinga yoongeshefa ethano inali yooloka unene. Nonando okwa gandjwa omikuli dha yi poopresenda 9.1 okuyeleka noopresenda 8.52 muJanuari, ekoko lyoongeshefa olya shunithwa pevi keyo pombanda lyomikuli.
Iifuta yoongunga ndhoka oya shuna pevi naashoka otashi holola kutya oongeshefa itadhi koko na otadhi shunitha owala omikuli ndhoka dha pewa.
Pauyelele wa gandjwa koIJG Securities, eshuno pevi lyegandjo lyoongunga koshikondo shopaumwene otali tsikile, molwaashoka iishoshela yoongunga oyi li pombanda noonkondo.
Onkalo yaSouth Afrika nayo otayi hwahwameke onkalo yeliko lyanayipala moNamibia. Eshunitho pevi lyiiputudhilo yimwepo moSouth Afrika, okwa tegelelwa li ka gumwe woo Namibia, naashoka otashi utha kutya iilongo mbika iyali otayi ka tula pombanda iifuta yoongunga.
Ondjele yiimaliwa otayi ka shuna pevi nondjele yoondando otayi ka londa pombanda noonkondo. Shoka natango otashi ka etithwa Ombaanga Onene yaSouth Afrika, yoSouth African Reserve Bank yi ndjekepo iishoshela yoongunga naNamibia otashi vulika a ka thiminikwe konkalo a landule moompadhi ndhoka, pauyelele woIJG Securities.
OMUTOOLINKUNDANA GWOMENI
Comments
Namibian Sun
No comments have been left on this article