• Home
  • ACCIDENTS
  • Aanafaalama yomOmusati onkene taya lili omiyonena dhomomapya tadhi longwa koondjamba
EHALAKANO ENENE: Omatanga goondjamba oga hanagula po iikunomwa noongandjo. ETHANO: LYA GANDJWA
EHALAKANO ENENE: Omatanga goondjamba oga hanagula po iikunomwa noongandjo. ETHANO: LYA GANDJWA

Aanafaalama yomOmusati onkene taya lili omiyonena dhomomapya tadhi longwa koondjamba

NA
NA
Loise Shiimi

Omunafaalama gumwe okwa ti uukwanegumbo we owa kanitha eteyo enene ndyoka ando lya vula oku ya palutha omumvo aguhe. 


Aanafaalama yomoshitopolwa shOmusati otaya ti kutya omaponokelo goondjamba momapya gawo oga halakanitha po iiyimati mbyoka ando ya vulu okupalutha omagumbo gawo uule womumvo aguhe, sho ishewe oshikumungu shofuto yomiyonena inashi kandulwa po natango.


“Otashi teya omutima okudhiladhila kutya oshikunino shandje osha li sha koko noshaziza nawa, sha etitha omukumo gwetegelelo lyeteyo dhingi, ihe onkene owala iinima ayihe ya hanagulwa po muusiku wumwe,” osho omunafaalama gwomOmusati Andreas Shikongo a hokololele o-Namibian Sun. 


Okwa ti oondjamba dhi vulithe pomilongo mbali odha hanagula po oshikunino she shuunene wokonyala oohektala mbali petameko lyomumvo nguka. 


“Ngeno onda mono eteyo kamana, tali udhitha iigandhi yangje ndi wape ndi paluthe egumbo lyandje omumvo aguhe,” osho a ti nuupongo. Otati oondjamba odha hanagula po iiyimati yomahangu, omakunde, omapungu nosho wo omushokolo. 


“Ngashingeyi, onda limbililwa kutya otatu ka hupa nomukalo guni. Onda pumbwa okufutwa opo ndi tale nkene tandi vulu okulongitha iimaliwa mbyoka okupalutha aakwanegumbo lyandje,” osho Shikongo a popi. 


Shikongo okwa hokololele o-Namibian Sun kutya konima owala yokukanitha iiyimati ye, aanambelewa okuza kUuministeli womudhingonoko oya talele po epya lye opo ya kuthe omathano. Ihe, opetameko owala lyaJuni sho ya kwatathana naye opo ya pule omauyelele ge gothaathaa. Okwa popi kutya onkene ngaa a tegelela omayamukulo. 


Okwa tsu omuthindo kombinga yompumbwe yeendelelo yonkalo ndjika , e na uumbanda kutya oondjamba otadhi vulu okugaluka ishewe dhi gwedhe ko kuupyakadhi mboka dha totele aakwanegumbo ye. Okwa ndhindhilike kutya, elago enene, iinamwenyo mbika inayi lemaneka nando omuntu, ihe oyeeta po owala ehalakano enene komaliko nokiiyimati. 


Iigandhi ya yela


Maria Amukwaya, omuwiliki gwomomudhingoloko mOngandjera, okwa ti konyala iilyo yoshigwana yi li omi-50 oya kanitha omateyo gawo, shoka sha hwahwameke uumbanda owundji maakwashigwana. “Otu li muumbanda omolwa oondjamba tadhi hanagula po oongandjo dhetu notadhi yonagula po omateyo, sha guma konyala oohandimwe ye li omi-51,” osho a popi. 


“Oshitilithi lela okutaalela ongundu yoondjamba dhi li omi-40 sigo omi-50, ongandjo yondhalate ihayi gandja egameno lyolela. Otatu indile uuministeli opo wu talulule omilandu dhawo yo ya gandje ofuto yomashongo komaliko noongandjo dhoka dha hanagulwa po, shaashi odhina ondilo noonkondo oku dhi tulula ko,” osho Amukwaya a ti. 


Pamilandu dhuuministeli pethimbo ndika, eyambidhidho oha li gandjwa owala kaanafaalama mboka omapya gawo ga yonagulwa guunene wetatatata lyohektala (0.25 hectares) nenge ge vule po. “Otwa kala twa tegelela ethimbo ele lela tu mone omayamukulo okuza kuuministeli. Onga iihakanwa, otwa tuma oontumwafo dhopakompiuta (emails), ihe onkalo otayi nayipala owala. Otu na ompumbwe yeyamukulo lyombala,” osho Amukwaya a popi.


Okwa gandja omayele kutya iipotha ayihe oya pumbwa okukonakonwa nokufutilwa omashongo.

Eyambidhidho lyUuministeli

Omupopiliko gwuuministeli Vilho Hangula okwa dhimbulukwa omashongo gaanafaalama nokwa yelitha kutya oofuto otadhi ka ningwa pamilandu ndhoka dhi li po nale.

Okwa fatulula kutya uuministeli ohawu gandja ofuto yomashongo kiihakanwa yomashongo gopokati kaantu niinamwenyo yomomuthitu (human-wildlife conflict) pamulandu nosho wo pakatendomilandu kiilile po (self-reliance scheme). 

“Ngele aanambelewa yetu yomoshitopolwa oya ninga ekonakono ndika neindilo lyolela olya ningwa nale, otu na owala ompumbwe yomauyelele gothaathaa gaanafaalama opo tu konge iipotha mbika okuza kombinga yetu nokushilipaleka onkalo yeindilo ndyoka,” osho Hangula a yelitha.  

Hangula okwa ti uuministeli ihawu gandja ofuto ya gwanena po yolela, ihe oha wu gandja owala oshimaliwa shokugwedha po, opo ku kwathelwe iihakanwa mokupangela nenge mokupingenapo shoka sha kanithwa. 

“Onkene, oshitya ofuto (compensation) itashi pumbwa okukwatelwa miitya mbyoka tayi longithwa momulandu nguka, shaashi ohashi eta po oontamanana, sho ishewe ohashi etitha omategelelo ganiipala,” osho a tsu omuthindo. 


Comments

Namibian Sun 2026-07-06

No comments have been left on this article

Please login to leave a comment